Každé pracovisko by malo byť prispôsobené všetkým podmienkam tak, aby neohrozovalo zdravie ani život zamestnancov. Platí to pre všetky kategórie prác, no obzvlášť pre zamestnancov 3. a 4. kategórie, ktorí vykonávajú rizikovú prácu.
Spadá vaša práca do 3. alebo 4. kategórie? Prečítajte si, aké sú vaše nároky pri vykonávaní rizikových prác 3. a 4. kategórie.
Čo je riziková práca?
Zákon ustanovuje kategorizáciu prác zamestnancov podľa úrovne a charakteru faktorov práce či pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie a život zamestnancov. Podľa posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu pracovníkov sa práce delia do štyroch kategórií:
- 1. a 2. kategória sú tzv. nerizikové práce,
- 3. a 4. kategória prác sa radia medzi rizikové.
Riziková práca je taký druh práce, ktorý sa zaraďuje do tretej alebo štvrtej kategórie náročnosti práce. Vykonávaná práca tak nemusí byť priaznivá pre zdravotný stav zamestnanca. Pri týchto prácach môže dôjsť k poškodeniu zdravia aj napriek tomu, že sú vykonané preventívne opatrenia na zníženie rizika.
3. kategória
Medzi pracovné činnosti v tejto skupine stupňa náročnosti patria práce s vysokou mierou zdravotného rizika a to tie, pri ktorých:
- sa vyžaduje použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov a vykonanie
iných špecifických ochranných opatrení, avšak expozícia pracovného prostredia
zamestnanca nie je znížená na úroveň ustanoveného limitu, - expozícia (napr. vibrácie, hluk) je znížená na úroveň ustanoveného limitu, ale
zároveň platí, že vzájomné pôsobenie práce a pracovného prostredia môže poškodiť
zdravie alebo zdravotné zmeny u zamestnancov - nie sú síce stanovené žiadne limity, ale organizmus nepriaznivo odpovedá
na pôsobenie faktorov a pracovného prostredia, čím vzniká riziko poškodenia zdravia.
4. kategória
Medzi práce, ktoré sa zaraďujú do štvrtej kategórie, patria činnosti, ktoré vykazujú veľmi vysokú mieru zdravotného rizika. Práce môžu byť v tejto kategórii zaradené iba na obmedzený čas a to najviac na jeden rok. Sú to práce, pri ktorých:
- expozíciu nie je možné žiadnymi opatreniami znížiť na úroveň ustanovených limitov,
- by sa práce podľa miery expozície mohli zaradiť do tretej kategórie, avšak z dôvodu
kombinácie viacerých faktorov sa zvyšuje poškodenie zdravia alebo sa zisťujú zmeny
u zamestnancov, a preto sa tieto činnosti zaraďujú do štvrtej kategórie.
Aké nároky vznikajú zamestnancovi vykonávajúcemu rizikovú prácu 3. a 4. kategórie?
Zamestnancovi vykonávajúcemu rizikovú prácu vznikajú v zmysle aktuálnej právnej úpravy nasledovné nároky:
- nárok na rekondičný pobyt,
- nárok na dodatkovú dovolenku,
- nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
- nárok na skrátený týždenný pracovný čas,
- nemožnosť nariadenia práce nadčas,
- mzda za prácu nadčas,
- nárok na doplnkové dôchodkové poistenie.
Rekondičný pobyt
Tento nárok zamestnanca, kde je stanovená povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie, rekondičný pobyt, bližšie upravuje Zákon o BOZP v ustanovení § 11. Medzi tieto povolanie patria všetky rizikové práce, ktoré sú zaradené do tretej a štvrtej kategórie. Zároveň sa vyžaduje naplnenie účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie poškodenia zdravia. Avšak na to, aby sa zamestnanec mohol zúčastniť rekondičného pobytu, nemôže mať príznaky žiadnej akútnej choroby či prenosného ochorenia.
Zamestnanci, ktorí sa povinne musia zúčastniť rekondičného pobytu sú:
- zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie
najmenej počas 5 rokov, - zamestnanci, ktorí nepretržite vykonávajú prácu zaradenú do štvrtej kategórie
najmenej počas 4 rokov.
Po celý čas rekondičného pobytu je povinný zamestnávateľ zabezpečiť pre zamestnanca riadený zdravotný režim, ubytovanie ako aj stravovanie. Zamestnávateľ okrem toho určí zamestnancovi aj spôsob dopravy a poskytne mu cestovné náhrady, pretože aj tu je dôležitá bezpečnosť na cestách.
Nárok zamestnanca na dodatkovú dovolenku
Podľa Zákonníka práce majú nárok na dodatkovú dovolenku aj zamestnanci, ktorí vykonávajú rizikové práce. Zamestnancovi tak vzniká nárok na dodatkovú dovolenku. Tí zamestnanci, ktorí si odpracujú celý rok, majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní 1 týždňa. Pokiaľ si neodpracujú celý rok, dodatková dovolenka je vo výmere 1/12 dodatkovej dovolenky za každých 21 odpracovaných dní.
Pozor! Ak sa dodatková dovolenka nevyčerpá, zamestnanec nemá nárok na jej preplatenie. Zákonník práce tak uvádza, že by sa dodatková dovolenka mala vyčerpať pred „klasickou“ dovolenkou.
Nárok zamestnanca na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce
Ak zamestnanec pracuje na pracovisku v prostredí, kde pôsobia chemické, karcinogénne, biologické faktory, prípadne prach, hluk, vibrácie, vzniká nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.
Podmienkou však je, že činnosti vykonávané zamestnancom boli zaradené orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti práce a vzhľadom na intenzitu pôsobenia faktorov sa vyžaduje používanie ochranných pracovných prostriedkov. (ako napr. ochranné prilby, reflexné oblečenie, reflexné prvky, pracovná obuv a pod.)
Nárok na skrátený týždenný pracovný čas
Zákonník práce taktiež upravuje pracovný čas zamestnanca a dobu odpočinku. Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Úprava pracovného času sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí pracujú s dokázaným chemickým karcinogénom a ktorých pracovný čas predstavuje najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
Práca nadčas a mzda za prácu nadčas
Zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce, nie je možné nariadiť prácu nadčas. Je však možné prácu nadčas dohodnúť, no vyžaduje sa súhlas zamestnanca.
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 35 % jeho priemerného zárobku, čo je o 10 % viac ako pri zamestnancoch, ktorých nezaraďujeme do kategórie zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.
Nárok na doplnkové dôchodkové poistenie
Podľa zákona je zamestnávateľ povinný, v lehote 30 dní od začiatku vykonávania rizikových prác uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom poistení. Keďže táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona, nie je povinné jej zakotvenie v pracovnej zmluve.
Okrem toho je s vykonávaním rizikovej práce spojený aj nárok zamestnanca súvisiaci s pracovným odevom a ochrannými pracovnými prostriedkami. Zamestnávateľ je tak povinný:
- vypracovať zoznam poskytovaných OOPP,
- bezplatne poskytovať zamestnancom potrebné účinné osobné ochranné pracovné
prostriedky, - udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave
a zároveň dbať o ich správne používanie. - bezplatne poskytovať pracovný odev a pracovnú obuv zamestnancom, ak pracujú v
prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo
mimoriadnemu znečisteniu.
